Učitelia, klobúk dolu!

Autor: Ivana Hečková | 27.10.2014 o 21:35 | Karma článku: 10,53 | Prečítané:  3175x

Práve som skončila s doučovaním anglického jazyka mojich dvoch mladších sestier. A to Vám bola riadna fuška! Som známa svojím salámistickým postojom a tým, že ma málo čo vyvedie z miery ale priznám sa, bola som v koncoch. Ak to dokázalo rozhodiť takého pokojného človeka ako ja, ako to zvládajú učitelia, ktorí majú za úlohu odovzdať vedomosti desiatkam žiakov?

Dievčatá majú deväť rokov. Sú to dvojčatá a poviem Vám, riadne tvrdohlavé a neposedné. Škola nie je pre ne absolútne prioritou a radšej by celé dni strávili niekde s kamarátmi vonku. Bohužiaľ, prišiel čas na učenie. A vtedy nastal kameň úrazu...

Keďže ako jediná ovládam z našej rodiny plynule angličtinu, je mojou prácou pripravovať ich na všetky testy a snažiť sa im vysvetliť to, čo nechápu. A tak začínam postupne zisťovať, z čoho vlastne ten test budú písať. Navyše vôbec nepatria medzi dôsledných a snaživých žiakov. Ach, keby ste len videli tie zošity! Človek sa v nich nevyzná. 

Postupne sa ich snažím naučiť jednoduché časovanie slovesa mať v prítomnom čase. 3. osoba jednotného čísla používa has got ostatné všetky have got. Pomerne jednoduché. To, že to nepochopili na prvýkrát sa ešte dá prepáčiť ale po 4 opakovaniach, stále nič. Nakoniec si to nechali chvíľu uležať v hlave a nejako sa im podarilo osvojiť si toto pravidlo. Poviem Vám bola som zúfala. Naozaj som neverila, že sú schopné sa to naučiť. A aj teraz budem veľmi zvedavá na výsledok ich testu. Dúfam, že moje snaženie a odriekanie nebolo zbytočné.

Naozaj obdivujem učiteľov. Najmä tých, ktorí učia na prvom stupni základnej školy. Fascinuje ma ich trpezlivosť, keď učia deti písať prvé čiarky. Ako ich učia čítať a pozorne im vysvetľujú všetko od úplného základu. Každú vetu musia zopakovať niekoľkokrát, no zvládajú to bez zvýšenia hlasu a bez nervozity. Moja mama je učiteľka práve tejto vekovej kategórie a mnohokrát som sa zúčastnila jej hodín. Vďaka tomu som pravdepodobne pochopila, čo týchto učiteľov ženie, čo im dodáva chuť. Tie decká ju milujú, dá sa povedať, že takmer bez dychu hltajú každé jej slovo. Tieto najmenšie deti sú úplne odovzdané. To, čo povie pani učiteľka je sväté, lebo je to ich pani učiteľka. Tá, ktorá ich každý rok berie na výlety a dovolí im sa občas na vyučovaní hrať, odpustí im nejakú tú poznámku a má trpezlivosť aj s tými najslabšími žiakmi. Na konci aj na začiatku roka jej vždy prinesú kvety a čokolády, keď sa im niečo na nej páči, nehanbia sa ju obdarovať komplimentom.

Vždy som sa divila ako to môže moja mama zvládať. Priznám sa, neviem či by som mala trpezlivosť a najmä bola schopná vykonávať takúto prácu. Mnohokrát som sa jej pýtala, prečo si vybrala tak podhodnotenú prácu, veď so svojím vzdelaním by mohla robiť niečo (podľa môjho povrchného názoru) lepšie. Ona mi vždy odpovie, že robí to, čo ju baví a že do školy si chodí oddýchnuť. Od povinností, ktoré ju čakajú doma a najmä od starostí, ktoré jej spôsobujú hore uvedené nezbedné dvojčatá.

Tento rok som začala pracovať na Hrade Červený kameň ako sprievodkyňa. Táto skúsenosť mi pomohla pochopiť to, prečo moja mama zotrváva v zamestnaní učiteľky. Svoju prácu na hrade milujem. Nie je to pre mňa práca v pravom slova zmysle. Kontakt z ľuďmi a následná spätná väzba je úžasná vec. Najmä keď je pozitívna a vy dostanete ústnu pochvalu alebo si nájdete milý odkaz v knihe návštev. Vždy sa teším na ďalší pracovný deň. Spoznala som tam mnoho skvelých ľudí, s ktorými sa stretávam aj mimo pracovného času a najmä pochopila som, že ako robíte niečo, čo Vás baví a napĺňa, nezáleží na peniazoch. Jasné, sú potrebné ale nemusíte byť milionárom a ak to, čo zarobíte v zamestnaní, ktoré Vás baví, stačí na pokrytie nákladov na život, nič viac Vám netreba.

Spätnou väzbou mojej mamy a všetkých učiteľov sú ich žiaci. Či už je to na základnej, strednej alebo vysokej škole. Učiteľ sa vždy poteší ak do školy zavíta ich bývalý žiak a rozpráva o svojich úspechoch, ktoré dosiahol aj vďaka elementárnemu vzdelaniu, ktoré mu poskytol prvý stupeň základnej školy. Neskôr druhý stupeň, kde už však viac-menej žiaci musia pracovať sami a ich bezprostrednosť postupne mizne a prichádza obdobie puberty. Vtedy sa už stráca prvotné detské porozumenie a vystrieda ho rebelanstvo, drzosť a nechuť k učeniu. Na strednej škole to postupne ustúpi a študenti si uvedomujú, že študujú dobrovoľne. Postupne dospievajú a uvedomujú si, že sa blíži ďalšia etapa ich života...

Učitelia sú všelijakí. Prísni, benevolentnejší, tvrdí, takí, čo si vytvárajú hlbšie vzťahy so svojimi žiakmi alebo takí, ktorí si ich držia od tela a striktne sa sústredia len na poslanie podať poznatky ďalej. Dnes som si však naozaj vyskúšala úlohu učiteľa a to len pri 2 deťoch. Preto naozaj obdiv tým, ktorí ich majú  aj vyše 20 a snažia sa im poskytnúť všetko, čo môžu bez ohľadu na to, ako sa častokrát správajú!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?