Ako sa prejavujeme my kresťania? Jedine tým, že chodíme do kostola, podaktorí sa modlíme doma v súkromí a sem-tam skočíme na spoveď. Ale čo na verejnosti? Ako ľudia na ulici na prvý pohľad určia, že sme kresťania? Pokiaľ nie ste mníška alebo farár, tak asi nijak. Nemáme žiaden predpísaný odev, žiadne náboženské zákony nadradené nad zákon štátu. Mnohí z nás sa hanbia za svoju vieru, ba dokonca neveria v nič, čo kresťanstvo káže. Množstvo ľudí má svojský názor na cirkev a na náboženstvo a čím ďalej, tým viac ľudia prichádzajú s tvrdením, že konanie cirkvi, všetky škandály a problémy nemajú nič spoločné s Bohom a tvrdia, že ,,veria v Boha a nie v cirkev." Ale to už som zašla až príliš ďaleko. O tom inokedy...
Na druhej strane ako náš protipól stoja práve moslimovia. Ak kráčate po ulici, v sekunde a na prvý pohľad ich dokážete identifikovať. Tým najvýraznejším poznávacím znamením je burka. Odev, ktorý zahaľuje celé telo ženy vrátane očí. V jednom článku som sa dočítala, že ženy, ktoré majú na sebe burku, musia chodiť vždy so sprievodom, pretože takmer vôbec nevidia na cestu. Pre nás absurdita, pre nich nevyhnutnosť! Naša európska spoločnosť celkom nedokáže pochopiť zmýšľanie tejto sociálnej skupiny aj keď sa o to už dlhšiu dobu pokúša. V podstate, priznajme si to, máme z nich strach. A tak si myslíme, že asi najlepším spôsobom ako sa ubrániť proti akejsi invázii z východu je zaviesť isté obmedzenia. A tak zakazujeme....
Pozrime sa na to zo strany toho, koho sa to týka, čiže moslimských žien. Je to ich náboženstvo, ich životná filozofia a jeho zmysel. A k tomu všetkému patrí aj odev, už spomínaná burka, ktorú európske štáty tak húfne začali zakazovať, resp. jej nosenie na verejných priestranstvách. Mnohé z nich sa dostanú do bezvýchodiskovej situácie, kedy sa zmietajú medzi hnevom manžela a náboženstva ( ak si moslimská žena vyzlečie burku na verejnosti, môžu ju za to ukameňovať) a hrozbou pokuty či iného právneho postihu. Za porušenie zákona o zákazu nosení burky hrozí pokuta do výšky 150 eur. Mnohí zástancovia ľudských práv zdvíhajú prst nad týmto rozhodnutím európskych štátov a jasne tvrdia, že sa jedná o porušovanie ľudských práv a potláčanie náboženskej príslušnosti.
Vlády týchto štátov sa odvolávajú na to, že chránia práva žien a chcú zabrániť tomu aby boli nútené nosiť toto oblečenie. Ďalej by sa dalo prihrať na stranu Európanom napríklad jednoduchou modelovou situáciou. Moslimka žijúca vo Francúzsku si ide vybaviť obyčajný občiansky preukaz. Ako všetci vieme jeho podstatnou identifikačnou časťou je fotografia. Ako však odfotografovať ženu, ktorá má zakrytú celú tvár? No jedine tak, že si ju odkryje. A vtedy nastávajú protesty a problémy....
Avšak ďalší dôležitý bod je, že za nenosenie burky je v Iráne trestané pokutou v prepočte okolo 1072 eur! Čo je naozaj riadna pálka. Preto môžeme tento náš zákaz považovať za akýsi klin, ktorým sme vybili ten ich.
Aj keď všeobecne vo svete platí, že ak chceme v nejakej krajine žiť, musíme sa prispôsobiť jej zákonom. Na druhej strane však existujú aj zákony o ochrane národnostným menšín, a v ľudských právach je zakotvený bod, ktorý hovorí o náboženskej slobode. Je to naozaj téma, na ktorú by sa dalo debatovať dlhé hodiny a naozaj by sme stretli s desiatkami, dovolím si tvrdiť, že až stovkami rozličných názorov. Musíme sa na tento problém pozerať z oboch strán, aj keď dúfať v to, že oni budú vo svojich krajinách rešpektovať naše práva, je trochu naivné. Avšak, nikdy nehovor nikdy....